Tábor z obdobia Vikingov z IX. storočia

9. storočie bolo obdobím kmeňových vodcov, barbarov a pohanských bohov. K moci sa dostávali germánski králi, ktorí však boli skôr vojenskými ako politickými vodcami. Vo vojenskej oblasti prevládali barbarské spôsoby boja bez nároku na milosť. Zbroj vtedajších bojovníkov bola jednoduchá. U tých najbohatších ju tvorila krúžková košeľa, ochrana hlavy v podobe jednoduchej kónickej prilby, bojová sekera, meč a okrúhly štít. Chudobnejšie vrstvy nemali takmer žiadnu ochranu v podobe zbroje a ich zbraňami boli kopije či luky.
Z oblasti kuchyne vieme, že mäso sa uchovávalo údením, riad bol hlinený alebo drevený, placky z múky a vody boli už v tej dobe dávno samozrejmosťou a smäd hasili vodou či vínom nalievaným do nádob z kože a rohoviny.
V tomto tábore bude mať divák možnosť vidieť zariadené stany z obdobia Vikingov, dobovú kuchyňu, zbrane a zbroj používané v IX. storočí, udatných vikingských bojovníkov ako aj ich ženy v šatách zdobených nádhernými karetkami.

Templársky bojový tábor
z polovice XII. storočia

Templári sú jedným z najznámejších a najospievanejších rytierskych rádov v stredoveku. Ich každodenný život sa odohrával zväčša na ďalekom východe, kde sa ich majetok a moc postupom času dostali do povedomia ľudu i vladárov východu či dnešnej Európy. Dnešní historici neustále vysvetľujú a analyzujú procesy, obvinenia a nakoniec i zánik rádu koncom 13. a začiatkom 14. storočia.
Faktom však je, že rád templárskych rytierov zanechal v stredovekej histórii výraznú stopu.
Skupina Templári z hradu Bagras sa dôkladne a podrobne zaoberá rekonštrukciou a stvárnením tohto rádu od jeho pravidiel, cez spôsob života, až po výzbroj či výstroj.
V tábore templárov budú mať návštevníci možnosť vidieť verné repliky templárskej jednotky na jej cestách Svätou zemou. K jej výbave patrí viacero stanov s posteľou, malou kaplnkou, lavicami, truhlicami i stolmi a všetkým vybavením. Ďalej odevy i zbrane, ktoré templári so sebou nosili na svoje bojové výpravy.
Súčasťou tábora je, samozrejme, niekoľko členov jednotky s dobovými kostýmami, ktorí divákom predvedú krátke ukážky šermiarskych súbojov, urobia prehliadku tábora s dôkladným výkladom, odpovedia na akékoľvek otázky týkajúce sa templárov a zároveň umožnia divákom vyskúšať si ktorékoľvek vybavenie z tábora.

Tábor z druhej polovice XIV. storočia

Druhá polovica XIV. storočia sa na bojovom poli niesla v znamení rytierskej jazdy. Výsada rytierstva patrila len ľuďom urodzeného pôvodu a vidina slávy, hrdinských skutkov, koristi či výkupného kazila morálku a disciplínu nejednej armády. Na ďalekom západe sa začala veľká vojna, ktorej dali dejiny názov storočná. U nás bol pokoj udržiavaný posledným veľkým kráľom Ľudovítom z Anjou. Jeho skon v našom meste však predznamenal nové búrlivé obdobie v našich dejinách.
Taktika boja sa vyvíjala, ťažká jazda bola hlavnou údernou silou a rytierska česť hrala ešte stále dominantnú úlohu nielen v bežnom živote, ale i na bojom poli a v spôsobe boja.
Krúžková zbroj bola samozrejmosťou nielen u vyšších vrstiev, ale i u ľudí nižšieho pôvodu. Na rytiersku zbroj začali postupne pribúdať plátové (plechové) ochranné časti a kone nechránila už len látková čabraka, ale tiež krúžková zbroj alebo zbroj z varenej kože.
Hlavnou zbraňou rytiera bola kopija s dĺžkou 3 - 4 metre zakončená ostrým hrotom. S obľubou sa používali meče, tesáky, palcáty i drevcové zbrane, silu a účinnosť začal ukazovať aj dlhý luk.
V historickom tábore z tohto obdobia budeme prezentovať táborenie v druhej polovici štrnásteho storočia. Divák bude mať možnosť vidieť historické stany, lavice, stoly, keramický, cínový, drevený, medený a mosadzný riad. Môže si pozrieť aj dobovú kuchyňu, v ktorej sa varí podľa originálnych receptov (po dohode s možnosťou ochutnávky). Nebudú chýbať remeselníci a ani naše zvieratká (húsky, kačky, sliepočky a pes Kily).
Nebude chýbať ani dobové stolovanie a divák bude môcť nazrieť i do historicky zariadeného interiéru stanu. Samozrejmou súčasťou budú zbrane, zbroj a krátke ukážky boja.
Týmto spôsobom sa divákom naskytne jedinečná možnosť nahliadnuť do skutočného života v stredovekom tábore z druhej polovice 14. storočia so všetkým, čo k nemu patrí.

Lukostrelecký tábor

Ako ukázala už bitka pri Kreščaku (1346), lukostrelci začali hrať v taktike boja veľmi dôležitú a rozhodujúcu úlohu. Ich dlhý luk, takzvaný longbow, sa stal obávanou zbraňou, ktorou v tom čase vládli hlavne Angličania, keďže lukostreľba bola jedinou povolenou hrou v Anglicku. V každej dedine bol pri kostole terč na tréning. Tieto luky dokázali vystreliť šíp s obrovskou silou, ktorou prerazil i zbroj. Keďže anglickí lukostrelci boli veľmi dobre trénovaní, vedeli za minútu vystreliť aj 10 šípov, ktoré s veľkou presnosťou zasahovali svoj cieľ.
Zbroj týchto lukostrelcov bola veľmi ľahká, aby im umožňovala dokonalý pohyb. Na druhej strane tvorili túto súčasť armády ľudia z najnižšej spoločenskej vrstvy, ktorí si nemohli kúpiť lepšiu zbroj. Často sa o zbroji ani nedalo hovoriť, pretože nemali ani prešívaný kabátec, ale iba látkovú tuniku. Ako záložnú zbraň používali najčastejšie dýky alebo dlhé nože.
Lukostrelecký tábor poskytne možnosť uvidieť dobové stany a kuchyňu. Nebudú chýbať ani preslávené luky longbow, welshbow či tréningové terče. I lukostrelci jedli, pili a zabávali sa, a práve toto všetko divák v ich tábore uvidí na vlastné oči.

Tábor zo začiatku XV. storočia

Začiatkom XV. storočia sa na bojových poliach začal pomaly, ale iste rozprestierať dym pušného prachu. Delostrelectvo začínalo nakláňať misky váh na bojiskách na jednu, či druhú stranu. K slovu sa nedostávali len ťažké delá, ale i malé palné zbrane ako napríklad píšťaly či hákovnice. Zbroj sa tiež rýchlo zdokonaľovala. Jazdecká zbroj tvorená novými pancierovými súčasťami bola čoraz ťažšia. Boli to však už len posledné zúfalé pokusy jazdy zachovať si lesk pred čoraz dokonalejšou armádou pešiakov, držiacich dlhé halapartne sudlice a za ochranou nepriechodných vozových hradieb chrliacich na jazdu olovené gule z diel a mažiarov. Trnava v tomto období prekvitala ako remeselné, vinohradnícke a najmä obchodné stredisko. Aj ju však čakali ťažké chvíle, keď pocítila silu husitskej pechoty, na ktorú sa síce od roku 1427 výdatne pripravovala, no aj tak neodolala jej obliehaniu.

Tábor zo začiatku XV. storočia poskytne pohľad na stanovanie, varenie a život ľudí v tomto období. Divák bude mať možnosť prezrieť si delá a palné zbrane a určite nebude chýbať ani ich prezentácia a streľba z nich. Rytieri na koňoch či doboví remeselníci ako hrnčiari a pisári dokonale doplnia atmosféru tohto historického tábora.

Tábor z konca XV. storočia

Tábor z druhej polovice 15. storočia ponúkne návštevníkom možnosť detailnejšieho priblíženia zbraní, zbroje či spôsobu odievania na konci stredoveku. Zaradením tohto tábora do zoznamu účinkujúcich sa divákom naskytne jedinečná príležitosť podrobného porovnania i tých najdrobnejších rozdielov, ktoré môžeme v období neskorého stredoveku badať vo všetkých oblastiach života našich predkov od vojenstva, cez kuchyňu, až po módu a odievanie. Významnou doménou začínali byť okrem palných zbraní i dlhé tyčové zbrane, ktoré na bojových poliach zasadili do tých čias neporaziteľnej jazde posledný zničujúci úder a ponechali jej priestor už len v románoch a baladách stredovekých pevcov či básnikov. Tento tábor bude však špecifický i spôsobom a ukážkami boja dlhým mečom. Po dlhé roky sa členovia Trnavského šermiarskeho cechu venovali rekonštrukcii šermu podľa dobových manuskriptov, a preto na TTJ ponúknu iný, nescénicky pohľad na stredoveký šerm prezentovaný formou bojového umenia. Diváci sa majú na čo tešiť.

Vojenský tábor Lancknechtov
z polovice XVI. storočia

Obdobie renesancie je obdobím znovuzrodenia. Nielen v architektúre či kultúre, ale i v spôsobe obliekania a v neposlednom rade i v štýle boja. Palné zbrane a delostrelectvo už dávno ovládli bojové polia. Rytierska jazda, hlavná a najúdernejšia zbraň vrcholného stredoveku, už našla svojho premožiteľa. Bola ním pechota. Lancknechti, ako sa nazývali, boli nemilosrdní nájomní žoldnieri. Nepoznali zľutovanie a milosť. Urodzenosť im nič nehovorila a rytier v ich rukách mal rovnaké právo na život či smrť ako obyčajný žobrák. Ich pevná a mocná formácia s dlhými zdvihnutými pikami predstavovala pre jazdu neprekonateľnú prekážku. Dlhými pikami s kovovými hrotmi zrážali k zemi kone i jazdcov. Okrem pík patrili k ich zbraniam i obojručný meč, tesák, kalzberger či palné zbrane rôzneho druhu.
V ich vojenskom tábore budeme vidieť a počuť rinčanie zbraní. Vzduchom sa ponesie nielen dym pušného prachu, ale i vôňa dobovej kuchyne a návštevník bude mať možnosť nahliadnuť i do ich historicky zariadeného stanu.